Moje boje III – senzitívne obdobia
Takmer som spáchala ten istý zločin na vlastnom dieťati, ako naše školstvo. Písala som o tom, že klasická škola nepodchytí senzitívne obdobie dieťaťa, ba priam ho dokáže úspešne potlačiť a znechutiť. Dokonca to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli pre domáce vzdelávanie.
Dufka teraz veľmi baví geometria. Práve preto som ju pri učení nechávala vždy nakoniec podľa zvrátenej logiky – to ho baví, to sa mu bude chcieť aj na záver, keď už je z ostatného unavený. Často krát sa stalo, že nám už na ňu neostal čas, alebo že sa mu už dokonca ani to nechcelo. Okrem toho som spravila ešte jednu chybu – dávala som mu len úlohy, ktoré som našla v rôznych druháckych učebniciach. Často sa opakovali, on ich rýchlo pochopil a potom už boli preňho príliš ľahké = nezáživné.
Chvalabohu, že som sa spamätala – síce po dlhej dobe, ale ešte včas. Zatiaľ ho záujem o geometriu stále drží. Tak sa do toho pustíme. Geometria presunutá na prvé miesto, druhácke učivo púšťam z hlavy a ponoríme sa do toho tak hlboko, ako bude Dufko chcieť.
V najbližšej dobe môžete očakávať prílev článkov na tému „rysujeme“ :-).
AninoUt feb 11, 2014 at 6:24 pm
🙂 V pohode, Ifča. Ja som ako prvák na ZŠ pre mamku deskriptívarku rysoval šesťboké ihlany v axonometrii. Len mi bolo treba povedať súradnice a čo mám s čím pospájať. Držím Dufkovi palce.