Zúbková víla

„Potešila by sa zúbková víla, keby som jej nakreslil obrázok? Čo by sa jej mohlo páčiť… Mám to, určite zub!“

Pán takmer šesťročný vystrihol z papiera zúbky približne skutočnej veľkosti a zabalil ich do druhého papiera, podobne mrňavého. Zalepil ho ozdobnou lepiacou páskou a vložil si ho pod vankúš. Potom nakreslil ešte šarkana, aby malému bráškovi nebolo ľúto a podržal mu podvihnutý vankúš, nech si ho tam schová, aby aj on mal prekvapenie pre zúbkovú vílu.

Na to prišiel potajme ku mne a sprisahanecky mi šepkal:

„Skontroluj v noci – keď už si zúbková víla vezme obrázok a pod vankúšom nič nebude, tak tam potom Stankovi niečo daj…“

(Keď mu pred týždňom vypadol prvý zub, prišlo mu nespravodlivé, že on niečo od zúbkovej víly dostane a Stanko nie…)