Zatĺkanie klincov a matematika
Prichystala som synovi do poličky prekvapenie na ráno – dosku, kladivo, gumičky a prvý odkaz stopovacej hry, na konci ktorej našiel vo vedierku krátke klince s veľkými hlavičkami.
Prvý klinec som mu na ukážku zatĺkla ja a potom ho to celého pohltilo. Syn má 5,5 roka a túto aktivitku som mala v pláne už veľmi dávno (pravdepodobne by to zvládol už pred rokom) – ale priznám sa, je pre mňa jednoduchšie objednať hračku cez internet, ako obísť dom a nachystať všetko potrebné pre túto jednoduchú zábavu… chjo.
Stále ma stojí veľa sebaovládania nezasahovať neprestajne do toho, čo dieťa robí. Keď sa však na to sústredím, vždy s úžasom sledujem, čo sa deje. Syn bol do činnosti hlboko zabratý a niekoľko krát sa k nej cez deň vrátil. Nahlas komentoval všetko, čo si všimol. Nikdy by mi nenapadlo, že toho bude toľko:
- Gumičky majú tým svetlejšiu farbu, čím viac ich natiahne
- Na ktorom klinci je koľko gumičiek – na niektorých ich bolo veľmi veľa, na niektorých len jedna
- Geometrické tvary, ktoré gumičkami vytvoril
- Suky na dreve – nedali sa mu do nich zatĺcť klince
- Gumičky vystrelili, keď sa mu nepodarilo zachytiť druhý koniec na klinec
- Viac úrovní „ciest“ – niektoré gumičky boli nižšie, iné viedli ponad ne
- Rôzne obrazce vytvorené gumičkami – najprv uvidel rybku (na fotke), potom sme robili šarkany s dlhými chvostami, domčeky…
- Keď klinec nezatĺkol dostatočne a natiahol naň gumičku, tá ho svojou silou vykrivila, prípadne až vytiahla. Keď však dostatočne rýchlo natiahol gumičku aj v opačnom smere, dokázal tomu zabrániť a sily vyrovnať. (Keby som zasiahla a klinec dotĺkla poriadne – to bolo moje silné nutkanie – nikdy by na toto neprišiel. A dosť ho to bavilo, niekoľko ich potom naschvál nedotĺkol.)
