Vrtuľník ATE

Dnes sme boli na letisku v Poprade vyzdvihnúť sľúbený vrtuľník. Pán doktor Marek Rigda, ďakujeme!

Začiatkom novembra sme využili posledné dni babieho leta a šli na výlet do Slovenského Raja. Večer predtým sme sa zahĺbili do mapy a skonštatovali, že s deťmi žiadnu poriadnu túru nestihneme. Kamaráti z horolezeckého klubu chystali posledné zlanenie na chate v Hrabušickej Píle, tak sme si povedali, že sa tam len poprechádzame po okolí.

Lenže Dufko si vzal do hlavy, že „chcem ísť na taký rebrík nad vodopádom, ako bol odfotený na zadnej strane mapy“. Neverila som, že bude naozaj vládať. Slimačím tempom sme sa vybrali do rokliny Piecky. Vravela som si, že ak vôbec prídeme až k prvému rebríku, tak sa tam otočíme naspäť. Nečakala som, že Dufko sa do toho tak pustí. Nepovolil a na rebríkoch doslova obžil. Idúc ponad vodopád mu napadlo: „To je škoda, že nie sme voda!“ Na konci každého jedného rebríka si vrúcne želal ďalší. (A potom niekoľko dní doma neprestajne vymýšľal, ako by sme si zimprovizovali dáke podobné rebríky aj v izbičke.) Našťastie ich tam bolo neúrekom, ja som mala pocit, že to nikdy neskončí…

Po celý čas nás predbiehali skupinky horských záchranárov, ktorí tam práve súťažili. Práve niekde uprostred rebríkov nás obchádzala partia z Popradu. Prihovorili sa, Dufka obdivovali – nechceli veriť, že má 4 a pol roka a zvláda to celkom sám. Fotili sa s ním, Dufi mi celý hrdý priam rástol pred očami. Jeden z nich mu sľúbil darovať vrtuľník – nechal nám vizitku, že sa máme ozvať.

Za posledným rebríkom nás dobehol tato s vyspinkaným Staníkom v nosiči a skonštatoval „Mama nemá rozum, babka nemá rozum!!!“. Veru sme si už museli riadne švihnúť, ak sme nechceli nocovať v lese. Našťastie – už inak riadne uťahaný – Dufko chytil druhý dych, keď objavil, že dole kopcom sa môže šmýkať po zadku suchým lístím. „Aha, veď teraz som celkom ako tá voda!“ Tak sme stiekli dolu brehom v poslednej chvíli. Kofolu v bufete sme pili už v úplnej tme.

Nádherný kovový model vrtuľníka tróni na čestnom mieste nad posteľou a pripomína nezabudnuteľný zážitok.