1. silný motivačný faktor (Keď sa dieťa dnes učilo básničku o fialke, počúvalo rozprávku o psíkovi a mačičke a učiteľka mu povie, že zajtra sa bude vyrábať kuriatko z kotúčika od toaletného papiera, bez kontextu si to pravdepodobne nezapamätá a v podstate sa nemá na čo tešiť. Keď sa však dnes celý deň hralo na princeznú, naučilo sa o nich básničku, počúvalo rozprávku o rytieroch, a učiteľka mu povie, že zajtra sa bude vyrábať kráľovský hrad z kotúčikov od toaletného papiera… Asi cítite ten rozdiel.)
2. pre deti očakávateľné (=bezpečné, potrebujú to). Vedia, že v pondelok bude niečo nové, tešia sa a sú zvedavé, ďalšie dni už vedia, čo ich v škôlke čaká. Môžu sa téme venovať aj doma, doniesť si vhodné hračky/ knižky, pokračovať doma v roli zo škôlky.
3. deti sa učia spolurozhodovať a plánovať. Keď dieťa nerozumie pozadiu, prečo sa ktorá činnosť vykonáva, ťažko sa na jej vytváraní bude podieľať. Keď však vie, že tento týždeň sa stále venujeme vesmíru, možno si spomenie, ako bolo s ockom v hvezdárni a donesie fotky, alebo má doma obľúbenú knižku o planétach, či model rakety.

Každej téme sa dajú prispôsobiť tie „povinné škôlkárske záležitosti“, ktoré majú pedagógovia v osnovách. Nájdu sa pesničky, básničky, rozprávky, môže sa strihať, maľovať, lepiť, cvičiť, tancovať….

Niekoľko tém, ktoré zvyknú byť u väčšiny detí obľúbené: