04dec
2011
2

Súrodenecká žiarlivosť

Keď sa nám mal narodiť druhý syn, robili sme všetko pre to, aby starší nežiarlil. 

Čítali sme spolu knižky o bábätkách, o súrodencoch, sledoval bračeka rásť v brušku. Keď sa bábätko narodilo, prinieslo staršiemu darček. Dovolili sme mu nasťahovať sa naspäť k nám do manželskej postele – asi po troch týždňoch sa z vlastnej vôle vrátil do svojej izbičky. Za bábätko som zvykla rozprávať (podobne, ako musím hovoriť za hračky :-)),  vyzeralo to skoro, akoby sa už hrali spolu. Keď maľúch začal loziť – a tým pádom všetko okolo seba ničiť – hrávali sme sa, že je to prírodná katastrofa (víchrica, zemetrasenie), ktorá zničila drevené (legové, apod.) mesto. Hoci to nie vždy pomohlo, občas z toho bola aj zábava.

Veľký bráško nikdy nežiarlil, najlepšie rozumel prvej hatmatilke, k malému je starostlivý, empatický, všetko mu vie zrozumiteľne vysvetliť, skrátka je absolútne úžasný.

A mladší? Svojho veľkého brata zbožňuje, nedá naňho dopustiť, bráni ho, keď sa hnevám.

…ale neskutočne naňho žiarli.

2 komentáre

  • ZuzkaPo dec 05, 2011 at 9:30 pm

    jaj Ivka, ako keby si pisala o mojich babulkach….je to take super ze su spolu…neskutocne ich to posilnuje, taha dopredu…a ziarlivost? jasne, funguje, ale som presvedcena, ze tak to ma byt, ze je to jeden z cinitelov tohto uzasneho spolunazivania – a to neziarli len ta starsia, ale coraz castejsie i nasa malicka a su na to patricne „hrde“, ked mozu na seba upozornit, ked ide o boj o zaujem, ked si mozu dokazat, ze maminka ci tatinko ich naozaj lubia rovnako – kazdu inak, svojim vlastnym ojedinelym sposobom, ale rovnako. To je to co musia vediet a citit ROVNAKO. Decka proste maju neskutocny talent, intuiciu, ci (ako to spravne nazvat) zmysel pre spravodlivost a ich svet je preto taky uzasny….niekedy by som sa chcela znova stat dietatom….

  • YfčaUt dec 06, 2011 at 5:40 pm

    🙂
    Tvoje bambulky su super, ako spolu v skolke drzia!