Stanko v krajine matematiky

Štvorročný syn momentálne počíta v svojskej 5-kovej sústave. Nemá dobrú pamäť na názvy čísel, zato má jasnú predstavu o tom, čo znázorňujú a ako fungujú. Veľmi rád spočítava svoj majetok – cukríky, mince, autíčka, všetko, čo mu príde pod ruku. Robí to tak, že si odpočíta kôpky po 5 a výsledok hlási: „Päť štyri.“ „Päť päť dva.“ „Štyri päťky jeden.“

Dopracoval sa k tomu postupne. Najprv poznal len jednotku a dvojku. Často sa ma pýtal, ako to ide ďalej. Nepoužíval však výraz „Čo ide po dvojke?“ lež vždy „Koľko je dva jeden? Koľko je dva dva?“ Pričom na prstoch vedel ukázať, koľko to je, len mu k tomu chýbalo pomenovanie. Takto sa postupne prepracoval cez dvojkovú a trojkovú sústavu k päťke. Už vie síce napočítať do 7, ale na znázorňovanie vyšších čísel mu (pochopiteľne) vyhovuje viac 5-ka.

Dokáže po svojom aj násobiť a deliť. A príklady – slovné úlohy – nachádza všade naokolo. Zrátal si napríklad, že má „päť päť dva“ hašleriek. Chcel si ich zbaliť na 9-dňovú dovolenku. Zaznela otázka: „Koľko dní mi vydržia, ak si dám každý deň dve?“ Okamžite si aj odpovedal: „Päť jeden.“ a potom si to ešte pre istotu skontroloval rozložením hašleriek do dvojíc. Videlo sa mu to málo, potreboval ešte niekoľko cukríkov pridať. Skonštatoval ale, že si nemôže pridať 5, lebo by mu niektorý deň nevyšli dva. Tak si vzal ešte „päť jedna“.

Okrem toho mal dlhé obdobie, keď ho fascinovalo nekonečno. Chcel sa dopátrať k nejakej predstave: „Koľko je na svete zvierat? Nekonečno? A ľudí je nekonečno? 8 miliárd sa už blíži nekonečnu?“ „Vieš napočítať do nekonečna?“

Tento článok nenesie žiadne posolstvo, len ma to jeho počítanie veľmi baví :-). Okrem toho ma uchvacujú aj jeho stavby z lega.