Stanko číta
Ako vybrať vhodnú knihu pre dieťa okolo jedného roka.
V kníhkupectvách je dnes obrovské množstvo kníh na výber. A obzvlášť tých detských. Ako sa v nich zorientovať a vybrať pre dieťa tú najlepšiu? Aby neostala nepovšimnutá ležať na poličke? Aby si čítanie užívalo nielen dieťa, ale aj rodič?
Určite si pri nákupe všimnite:
- Materiál, z ktorého je vyrobená. Že má mať tvrdé stránky napadne vari každého. Všimnite si ale aj ako je viazaná, a aj jej ostatné časti – vysúvacie a pohyblivé prvky. Vydrží každá jej časť zaobchádzanie detskými neobratnými rúčkami? Taktiež môžete zvážiť iné materiály ako je papier – mimoriadne vhodné pre malé deti sú textilné knižky, ale aj umelohmotné knižky do vody.
- Téma. Každý rodič pozná záujmy svojho dieťaťa. Ak však chcete kúpiť knižku ako darček, tu sú najspoľahlivejšie témy pre malé deti: zvieratká, dopravné prostriedky, každodenné činnosti, hračky, ihrisko, rôzne pracovné činnosti, s ktorými sa dieťa môže stretnúť – hasiči, smetiari, stavba, lekári…
- Text. V prvom rade – knižka pre tých najmenších žiaden text nemusí mať. Ale keď už, rozhodne by som dala prednosť textu, ktorý má (aspoň akú-takú…) literárnu umeleckú hodnotu. Pri niektorých „veľdielach“ a nepodarených prekladoch z češtiny a angličtiny mi vlasy dupkom vstávajú. („…kto sa svetom šťastne rúti, na autíčku vozí ľudí?…Tiger Tony, milé deti, jak semafor v aute svieti…“ „…pri rieke sa stavie dráha, bude pekná, ale drahá… zlož nám, Vilko, zo päť vriec, a môžeš ísť zasa preč…“ „…všetky autá kľudne odpočívali…Boris už tam naňho čakal… Roary im začal rozprávať a Maxi, Vrták, Sisi a Tin Top zvedavo poslúchali…“) Pre mňa je najdokonalejším príkladom nádherných detských kníh Krtko Zdeňka Milera. Krtko a Zajačik bola jedna z prvých knižiek, v ktorej môj starší syn rozumel aj deju. Mal asi rok a pol. Je tam fantasticky skĺbený text s ilustráciami. Z veľkých obrázkov je deťom jasné, čo sa tam deje. Text je jednoduchý, jasný, ale nie primitívny. Prečo teda podceňovať deti, že ak použijem metaforu, alebo pár nie bežných slov, bude to pre ne priveľa?
- Interaktívnosť. Deti zbožňujú otváracie okienka, posuvné rámčeky, vložené textilné či trblietavé časti, zvukové tlačítka, pohyblivé oči, a podobne. Výber je obrovský, človeku až oči prechádzajú. Výborná vec je, keď má kniha nejakú úchytku, ktorou sa dá pripnúť na kočík, sedačku apod.
- Obrázky. Pri tých najmenších deťoch sa mi osvedčilo, keď je na každej strane niečo iné. Zle sa mi s nimi prezerajú knižky pre staršie deti, kde je na každej strane viac – menej to isté, len nejak posunuté v deji. Taktiež je fajn, keď je na každej stránke obrázkov tak akurát. Jeden je zväčša málo (ale môže byť), priveľa je zas neprehľadné. Plus je, keď obrázky nie sú len statické, ale vykonávajú dáke dieťaťu blízke jednoduché činnosti. (Havo hajá, bábo plače, …)
Ako čítať s 1-2 ročným dieťaťom
- Vychádzajte zo záujmu dieťaťa. Všímajte si, čo ukazuje, kam sa pozerá, pri čom chce ostať dlhšie, čo ho naopak nebaví.
- Používajte krátke slová a dvojslovné vety. Dieťa skôr porozumie a začne slová opakovať. („Cica. Cica mňau. Cica papá. Ham-ham. Papá mliečko.“) Môžete si pri tom predstavovať, akoby ste sa vy učili nový cudzí jazyk priamo v prostredí cudzej krajiny.
- Používajte posunky a gestá. Ukážte, ako letí lietadlo, ako kývajú pá-pá, ako skáče žabka…
- Používajte veľa citosloviec. Pre deti sú často najľahšie zopakovateľné. Najčastejšie ako robia zvieratká (mú, hav, bé…), ale aj iné (au, bu, kuk, šišiši, bŕm…).
- Ukážte mu veci z knižky aj v reále. Čo máte poruke ako hračku, čo vidíte z okna, na dvore, na prechádzke. O čom čítate, to spomínajte často aj pri iných činnostiach a naopak – čo ste práve zažili vonku, vyhľadajte v knižke.
- Knižky nemusia byť len na čítanie. Za knižku sa dá schovať, cez dierku sa dá vykúkať, prestrčiť prst, dá sa z nej postaviť tunel pre autá a lopty, z leporel sa dajú stavať múry a bludiská…
Ako číta môj 12 mesačný syn
