Slovné druhy – vyvodenie

Prečo nestačí podať deťom výklad a potom učivo precvičiť? Že si ho tak lepšie zapamätajú? To je len ten najslabší z argumentov. O tom som však už písala v inom článku. Ako teda uchopiť učivo o slovných druhoch? Takto sme sa do toho pustili s Dufkom:

Nachystala som slová na kartičkách. Každý slovný druh na papier inej farby. Ak chcete dodržať montessori konvenciu, tak by mali byť:

čierna – podstatné mená
modrá – prídavné mená
ružová – zámená
červená – slovesá
oranžová – príslovky
zelená – predložky
fialová – spojky
žltá – častice

Číslovky a citoslovcia si zvoľte podľa seba. Ja som pre začiatok nachystala len podstatné mená, prídavné mená a slovesá. Dufko doteraz o slovných druhoch nepočul, ani som počas prvej lekcie žiadne pojmy nepoužila.

Dala som mu čierne kartičky s inštrukciou, aby z nich vytvoril zmysluplnú vetu. Po chvíli prekladania zistil: to sa nedá! Tak som mu dala druhú skupinu slov – samé slovesá. Ani z nich sa to nedá! A z týchto (samé prídavné mená)? Tiež nie. Pokiaľ pracujete v triede, rozdeľte žiakov do skupín, do každej dajte inú farbu kartičiek.

„Máš pred sebou tri skupiny slov. Čo myslíš, do ktorej z nich patrí slovo …?“ Diktovala som mu niekoľko jednoznačných a ľahko určiteľných slovies, podstatných mien a prídavných mien. Zapisoval ich na kartičky príslušnej farby a zaraďoval do skupín. Riadil sa len intuíciou, nič som mu nevysvetľovala.

„Tak, už máš viac slov. Dokážeš teraz zložiť jednofarbnú vetu?“ Stále to nejde. „Čo myslíš, prečo?“ Tu je oveľa výhodnejšia skupinová práca – viac nápadov, jeden druhého doplní. Možno dieťa povie: „Tu mám samé veci, neviem o nich nič iné povedať.“ alebo „Neviem, o kom, alebo o čom sú tieto slová, samotné nedávajú zmysel.“ Možno niektoré dieťa príde aj na to, že rôzne slová majú vo vete rôznu úlohu, funkciu. Môžem im pomôcť sformulovať názor, ale zatiaľ im sama informácie nedávam. Čakám, či niekto nenavrhne, že by na vytvorenie vety potreboval aj slová z iných skupín.

Dovolím skupinám vymieňať si slová a získať tak aj kartičky iných farieb. Snažia sa vytvoriť čo najviac viet. Dufko pracoval sám, tak si skrátka kartičky pomiešal a vymýšľal vety.

To by ako úvod do nového učiva stačilo. Všimnite si, že sme dieťaťu zatiaľ nič nevysvetlili, nedali sme mu na tácke hotové vedomosti. Len sme možno zasiali semienko, aby sa začalo zamýšľať nad slovami a vetami.

V nasledujúcich dňoch sa skúste prepnúť v reči do „čudáčtiny“. Vynechávajte vo vetách dôležité slová. Napríklad:

„Zaviaž si na topánkach!“
„Podaj mi, prosím ťa, zelené.“
„Choď si zuby!“
„Prajem ti chuť.“
„Dnes k nám príde na návštevu.“
„Na večeru bude pečené.“

Ak sa vám to podarí, vznikne z toho zábavná hra, pri ktorej sa niekedy bude treba pýtať: „Čo ti mám podať?“ „Kto k nám príde?“ Spokojne to nechajte uležať dlhší čas. Pokračovanie nabudúce!