Neplánovaný výlet
Keď sa raz začas vydarí deň ako dnešný, cítim sa potom (celkom neskromne) ako superman. 🙂
10feb
2011
2011
2
27jan
2011
2011
0
Zobudiť sa zo sna
Dufko sa ráno zobudil zo živého sna. „Mami, pamätáš, ako sme mali to golfové auto?“ Keby sme si tak pamätali cudzie sny!
19jan
2011
2011
0
Kráľovská koruna
Na povale máme veľkú škatuľu (no jo, plastovú… kde je tá doba čarovných drevených truhličiek!) s rôznymi maskami a preoblečeniami. Vďačná zábava, sem-tam ju zniesť do izbičky na hranie. A myslím, že jej hlavný čas ešte len nastane, keď drobci trochu povyrastú.
17jan
2011
2011
Korytnačka – maska na karneval
Konečne hotovo! Dlho plánované, predlho tvorené. Tento rok Dufko nemôže byť ničím iným, ako korytnačkou. Beztak sa na ňu hráva takmer neustále. Keď sa potrebuje skryť pred cudzím svetom do svojho bezpečia, schúli sa pod imaginárny pancier.
02dec
2010
2010
Vrtuľník ATE
Dnes sme boli na letisku v Poprade vyzdvihnúť sľúbený vrtuľník. Pán doktor Marek Rigda, ďakujeme!
25nov
2010
2010
0
Mucha
Dnes ma dostala jedna MUCHA. Keď som otvorila strešné okno v kúpeľni, spadla zo škáry, v ktorej bola na zimu zalezená, rovno do záchoda.
14okt
2010
2010
„Mami, prečo vyhadzuješ plienky do koša?!“
„Prečo ich neoperieš?! Veď nebudeme mať!!!“ Plač na krajíčku a skutočne rozhorčený hlas prezrádzali, že môj starší syn to vážne prežíva.
05okt
2010
2010
Rukavice
Bez odrážadla first-bike, trojkolky či kolobežky ani na krok. Lenže takto na jeseň (a na jar) má môj synátor okamžite ruky ako cencúle. Ale ani na zimné rukavice to ešte nie je… Minulý rok som mu ušila „cyklistické“ rukavice – bez prstov. Nemali dlhé trvanie, raz-dva boli stratené.
03okt
2010
2010
Kladina
„Kladinu mi popílili, pretože sa pomýlili! A ja teraz nemám na čom cvičiť…“ „Cvič na mne.“ Povedala žirafa a natiahla krk do vodorovnej polohy. Nemali sme doma kladinu ani žirafu. Raz sme však vonku stretli sympatický kus polystyrénu.
15máj
2010
2010
Myslela som, že keď spláchnem, zubná kefka tam ostane…
Stanko nedávno postúpil v hre „dám niečo niekam DNU“ na ďalší level. Už neschováva len veci, čo má na očiach… Skoro vidím, ako sa mu rozkrútia kolieska v hlave, keď začne rozmýšľať, čo by kam strčil. A keď začujem také: „ťuk, ťap, šuch šuch, ťuk, ťap, šuch šuch…“