Potopí, či pláva?

Klasická Montessori aktivitka pre najmenších. Podobne ako pri mnohých ďalších ma na nej fascinuje, že dieťa si ju nájde samotné. Nie je potrebné mu ju pripravovať a vnucovať, stačí, že si ho všímame, vychádzame mu v ústrety a dovolíme mu robiť, na čo má chuť. Je to pre mňa dôkaz toho, ako Mária Montessori vybudovala svoj systém pedagogických pomôcok. Ponuku postupne obmieňala podľa záujmu detí – vyraďovala hračky, s ktorými sa nehrali, počúvala ich požiadavky a vyrábala im pomôcky presne podľa ich záujmu.

Dieťa je od veľmi útleho veku schopné pochopiť a akceptovať logické pravidlá, upratať po sebe, dať pozor na veci. Netreba mať strach dovoliť mu hrať sa s vodou, drobnými a krehkými vecami – samozrejme všetko pod dohľadom. Stanko si túto činnosť z času na čas vypýta približne od roka a pol. Raz v kuchynskom dreze, kým aj varím, inokedy v umývadle v kúpeľni, alebo mu napustím vodu do veľkej plytkej škatule a položím na hrubý uterák na skrinku v izbičke. Predmety na skúšanie si znáša sám. Vydrží sa na to sústrediť nekonečne dlho, s radosťou komentuje každý objav, až je to nákazlivé.

Naposledy (necelé 3 roky) sám objavil, že voda v sklenej fľaši zväčšuje do nej hodené predmety, skonštatoval, že fľaša bez vody ich nezväčší.