Moje boje II. – písanie
Jednen z najurputnejších bojov, ktoré zvádzam so synom na domácom vzdelávaní, sa týka písania. Nechce sa mu, neznáša to. Čítanie a písanie je pritom absolútne nutný základ pre ďalšie vzdelávanie.
Čítanie zvládol bravúrne pred nástupom do školy a už nad tým vôbec nerozmýšľa, keď berie do rúk knižku. Ani české texty mu nerobia problém – dokonca ich dokáže plynulo čítať nahlas už po slovensky. (Schválne si to skúste – aj ja mám občas problém, aby to nebolo kostrbaté. V češtine má mnoho podstatných mien iný rod ako v slovenčine, takže treba zrakom čítať dosť dopredu, aby ste to stihli prispôsobiť.) Skrátka – čítanie pre neho nie je žiadna práca, číta rád a vôbec nad tým nepremýšľa.
Bola by som rada, keby čím prv dosiahol podobný stav pri písaní. Zatiaľ sa nachádzame na bojovom území, kde vedie vojnu o každé napísané písmeno. Radšej stráca čas tým, aby si zrátal počet písmen v dvoch synonymách a vybral si to kratšie…. Poznáte to? Ako to riešite? Vážne by som potrebovala poradiť.
Momentálne sa zmietam medzi dvoma protichodnými prístupmi. Preraziť ten múr čistou silou – skrátka ho prinútiť každý deň povinne písať až kým sa to nezlomí. Alebo nechať to plávať a čakať, kým sa uňho neprejaví spontánny záujem. (Podľa Montessori „senzitívne obdobie“. Lenže jedno už premrhal a premeškal v škole, tak netuším, ako by to bolo ďalej. Raďte, monte-mamy!). Predpokladám, že ako to zvyčajne býva, pravda bude niekde uprostred.
Čo všetko sme už skúsili?
Neúspešné pokusy:
- prepis textu, ktorý sa nachádza v inej miestnosti na nedostupnom mieste (napr. plafón) do zošita, ktorý sa nesmie pohnúť zo stola
- napísať čo možno najviac slov, prípadne viet začínajúcich na rovnaké písmeno
- diktáty z učebnice
- rôzne hlavolamy – prešmyčky, zámenky apod. Ak sa aj zaoberá ich riešením, nikdy nemá potrebu to aj napísať.
- rozmotávanie textu typu: „Kmotrám vás vítačko, ustoľte sa za náš sad a uchlebte si nášho kroja…“
- plagáty, čakajúce na stene, kým do nich niečo dopíše. V triede mi to fungovalo, ale to sa deti navzájom ťahali. Keď je sám, zapĺňa sa to zúfalo pomaly a to odrádza. O čo ide? Bude v ďalšom článku :-).
Čiastočne úspešné pokusy:
- hra boggle
- tvorivý diktát
- smiešny diktát, ktorý treba dokončiť
- možnosť výberu medzi písaným písmom a comenia scriptom
- denník. Písať spontánne bez pripomenutia sa mu nechce takmer nikdy, ale rád si po sede číta staršie veci a rád sa ním pochváli
Jediný 100% úspešný (myslím tým , že mal z toho skutočnú radosť) pokus pôvodne ani nebol zamýšľaný ako tréning písania, skôr sa týkal nového učiva z gramatiky: výnimky – i po tvrdých spoluhláskach.
Keby šlo o niečo iné, ako písanie, tak vďačne nechám syna čakať na senzitívne obdobie, ale tu mám nutkanie, že by to mal zvládnuť čím skôr. Ale čím viac naňho tlačím, tým má k tomu väčšiu nechuť. Ak poznáte cestu von z tohto začarovaného kruhu, budem vďačná za radu. Potešia aj overené aktivitky, nápady. Snáď nie sme sami, čo s tým bojujeme!
