20jan
2013
2

G.Landreth: Terapia hrou

Prof. Garry L. Landreth je svetoznámy psychológ, zakladateľ Centra pre terapiu hrou. Jeho kniha „Play Therapy – the Art of the Relationship“ získala ocenenie a bola preložená do mnohých jazykov.

Terapia hrou je založená na absolútnej dôvere v schopnosti dieťaťa a jeho zodpovednosť za vlastný rast a vývin. Deti sú najlepším zdrojom informácií o sebe. Každý človek má vnútorné predpoklady vhodne usmerňovať svoj rast. Nejedná sa o nejakú izolovanú techniku, ktorú sa môže človek naučiť bez toho, aby bol vnútorne stotožnený s jej princípmi. Je to postoj, filozofia, spôsob žitia.

Tento prístup sa zameriava na osobnosť dieťaťa a nie na jeho problém. Diagnostika preto nie je potrebná. Terapeut nič nevytvára, len pomáha uvoľniť to, čo sa v dieťati skrýva. Nie je autoritou, ktorá rozhoduje, čo je pre dieťa najlepšie. Kľúčom k rastu je vzťah, nie zbierka hračiek ani interpretácia správania sa.

Terapeutické stretnutie sa odohráva v premyslene pripravenej miestnosti. Dieťa má k dispozícii rôzne hračky a materiály, s ktorými ľubovoľne narába – samo si určuje tempo aj čo bude robiť. Terapeut v tomto prostredí pomáha vytvoriť bezpečné zázemie svojim postojom. Venuje dieťaťu plnú pozornosť, reflektuje jeho činnosť, pocity, prežívanie. Po celý čas pracuje na tom, aby odovzdal dieťaťu dôležité posolstvá, ktoré vytvárajú atmosféru celého stretnutia: „Som tu. Počujem ťa. Rozumiem ti. Záleží mi na tebe.

Úloha a postoj terapeuta:

  1. Vytvoriť atmosféru bezpečia. Dieťa sa nebude cítiť bezpečne vo vzťahu, ktorý neurčuje žiadne hranice. Pocit bezpečia zabezpečuje aj dôslednosť terapeuta.
  2. Rozumieť a akceptovať detský svet. Akceptácia znamená aj trpezlivosť s tempom detského skúmania. Porozumenie vyžaduje vzdať sa dosleláckej reality a dokázať sa pozrieť na veci z detskej perspektívy.
  3. Podporiť vyjadrenie detských emócií. Pri terapii hrou neexistuje posudzovanie pocitov. Čokoľvek dieťa prežíva je akceptované bez hodnotenia.
  4. Vytvárať liberálny vzťah („permissiveness“). Neznamená to vzťah bez obmedzení. Avšak je dôležité, aby dieťa cítilo slobodu.
  5. Podporovať dieťa v robení vlastných rozhodnutí. Predovšetkým zdržať sa toho, aby bol terapeut zdrojom všetkých odpovedí pre dieťa. Dať príležitosť výberu, s ktorou hračkou sa bude hrať, ako ju použije, atď.
  6. Poskytnúť dieťaťu príležitosť prevziať zodpovednosť  a rozvinúť pocit, že má veci pod kontrolou. V skutočnosti nie je vždy možné mať svoje okolie pod kontrolou. Deti však sú zodpovedné za to, čo počas sedenia robia. Ak terapeut urobí za nich to, čo dokážu samé, oberá ich o možnosť zažiť pocit zodpovednosti. Pocit kontroly je mocný nástroj, ktorý pomáha rozvinúť sebaúctu.

Cieľom terapie hrou je pomôcť dieťaťu:

  1. rozvíjať pozitívne sebaponímanie
  2. prebrať zodpovednosť za vlastné správanie
  3. dokázať usmerňovať samého seba
  4. vedieť akceptovať samého seba
  5. vedieť sa  na seba spoľahnúť
  6. samostatne sa rozhodovať
  7. zažiť pocit, že má veci pod kontrolou
  8. dôverovať si
  9. vytvoriť si vnútorný systém hodnotenia

2 komentáre

  • Lubica

    Ifčík – dnes použijem do svojej práce Tvoje slová o hrovej terapii, pretože ako vždy- vedela si to povedať stručne jasne a nezabudnúť na nič podstatné- A ešte preto ,lebo chcem ,aby v tejto práci bolo aj Tvoje meno.

    • Yfča

      Potom pošli linka.