Korytnačka – maska na karneval

Konečne hotovo! Dlho plánované, predlho tvorené. Tento rok Dufko nemôže byť ničím iným, ako korytnačkou. Beztak sa na ňu hráva takmer neustále. Keď sa potrebuje skryť pred cudzím svetom do svojho bezpečia, schúli sa pod imaginárny pancier.

Takže požiadavka bola jasná – korytnačí pancier, ktorý bude aj funkčný. Aby sa pod neho dalo skryť. A samozrejme aby bol pohodlný a jednoduchý na manipuláciu, nech je aj na bežné hranie, nie len na jedno použitie na karneval. Uf. Náročná úloha.

Pôvodne som mala v pláne urobiť tvrdý skelet, ktorý sa do šitého obalu bude vkladať. Nepodarilo sa, ale aj som sa s tým uspokojila. Takto je skladnejší, poskladám ho a nezaberie toľko miesta.

Prvý pokus nevyšiel vôbec. Strávila som nad ním dva dni, všetok drahocenný voľný čas, a vznikol len neforemný priveľký džad. Kým som pozbierala psychické sily na nový začiatok, prešlo niekoľko týždňov.

Zviazala som veľký perový vankúš do podoby vajíčka. Schúlené dieťa je približne rovnako veľké. Dôkladne som ho celý uzavrela do igelitu. Na zem som postupne naukladala: veľký kartón, hrubú deku, igelit, vankúš.

Cez vrch som prehodila starú obliečku (nechala som ju dvojmo, budem potrebovať dve rovnaké). Prišpendlila som ju po obvode oválu do deky a kartóna, aby sa napla. Zahla a zašpendlila som „záševky“ (8, vždy po dva na každom „rohu“).

Obkreslila som záševky aj ovál. Na jednej z obliečok som k oválu pridala 10-12 cm na lem. Všetko som zase odšpendlila a vystrihla. Záševky som zašila, na oboch kusoch obliečky. Vznikli tak približné polgule.

Tú menšiu (bez lemu) som namočila do zarobenej (trochu redšej) sadry (použila som štukatérsku, pomalšie schne). Povyhladzovala som ju rukou späť na zmotaný vankúš. Pri vyhladzovaní som ešte pridávala sadru. Nechala som stvrdnúť – trvalo to tuším aj dva dni, kým vyschla celkom.

Na sadrový skelet som prehodila druhú zošitú obliečkovú polguľu. K nej som prišpendlila hrubý vatelín. Naň som si fixou nakreslila korytnačí vzor. Na vrch tri šesťuholníky, dookola nich štvor a päťuholníky. Po týchto čiarach som vatelín prišila k obliečke.

Jednotlivé tvary (4-, 5- a 6-uholníky) vzoru som si vystrihla zo svetlozelenej látky. (Mala som jej len dlhý úzky pás, inak by som postupovala rovnako ako s obliečkou a spravila aj zelenú veľkú polguľu.) Doprostred každého som prišila rovnaký, len trochu menší tvar zo vzorovanej látky. Vypchala som ich zvyškami látok a vatelínu, aby trochu vystupovali dohora – nech je pancier hrboľatý.
Postupne som ich poprišívala k základu panciera na vatelín. Na spoje som prišila tmavozelený pásik. Na vatelín a svetlozelenú látku som obkreslila a vystrihla lem. (Rozdelený na 4 časti.) Okolo panciera som prišila najprv vatelín – bolo pod ním treba ešte trochu doupravovať obliečku, aby držala tvar vodorovne. Vpredu nad hlavou som to trochu vytvarovala a nadvihla.

Navrch lemu som poprišívala predeľujúce tmavozelené prúžky. Potom som lem prekreslila na tmavozelenú látku a vystrihla. Vonkajší okraj som obkreslila ešte raz a vystrihla ho len cca 2 cm široký. To na založenie cez vonkajší okraj lemu.

Najprv som zošila k sebe tmavozelený lem s okrajom a otočila z rubu (aby nebolo vidno zošívané). Celé som to prišila na spodnú stranu lemu panciera – najprv len vonkajší okraj. Zo spodnej strany som prirobila popruhy ako na batohu – aj povoliť a zatiahnuť sa rovnako dajú.

Tvar ako na fotke, vnútri vatelín, aby boli mäkšie. Zasunula som ich pod tmavozelenú látku a až potom som zašila finále – vnútorný kraj lemu, ovál. Zvrchu sem tiež prišiel tmavozelený pásik. Hotovo! (…no, ešte budem robiť kuklu na hlavu a batikovať oblečenie… ale pancier hotový je!)