Konečne sa vysmrkám!

Taká drobnosť, ale potešila – prišla som na to, ako naučiť drobca smrkať. Keď bol celkom malý – tak medzi jedným-dvoma rokmi, smrkal odušu ako starý foter. A potom to zrazu zabudol. Teatrálne sa nadýchne, fúkne, zvuk ako hlásna trúba (nezainteresovaných tým aj oklame), ale všetko vyfúkne pusou a soplíkmi to ani nepohne. Keď je riadne nachcípaný, stále vyťahujeme vysávač+odsávačku. V noci je to teda riadna otrava. Pred pár dňami po obzvlášť výživnej noci, keď okrem nervujúceho kašľa synátora ešte aj rachla žiarovka v kúpeľni, vybila poistky a na vysávači prestalo fungovať regulovanie, mi napadlo použiť lízatko. Funguje to! Veľké, guľaté lízatko zapchá prckovi pusu, drží ho za zubami a smrká nosom! Hurá!