Kladina

„Kladinu mi popílili, pretože sa pomýlili! A ja teraz nemám na čom cvičiť…“
„Cvič na mne.“ Povedala žirafa a natiahla krk do vodorovnej polohy.

Nemali sme doma kladinu ani žirafu. Raz sme však vonku stretli sympatický kus polystyrénu. Spadol z lešenia, na ktorom práve zatepľovali jednu bytovku. Slovo dalo slovo a skončil u nás doma. Aby sa z neho nedrobili biele guľôčky, urobila som mu obliečku.

Na jednom boku má pohyblivé autíčko, na druhej strane ulicu. Domčeky sú zároveň vrecká, cez záclonky na oknách jemne presvitá, čo je vnútri.