15okt
2011
0

Empatický veľký bráško

Boli sme s deťmi na prechádzke, jazdili na odrážadlách. Už sme sa vracali k autu, keď sa mladší nejakou zhodou náhod dostal dopredu. Aby som ho povzbudila, zakričala som mu, že je prvý. Starší to počul a rozbehol sa na plný plyn za ním. Musela som si hryznúť do jazyka, aby som za ním nevolala, nech ho nechá vyhrať. Úplne ma dojalo, keď ho dobehol, ale ostal o koleso pozadu a k autu prišli obaja naraz.

Načo by mu boli moje rozumy? Len veľmi ťažko sa však učím pri výchove mlčať.