Dobrá učebnica

Dostala sa mi do rúk prvá učebnica, ktorú by som ochotne používala na vyučovaní. (Ten podmieňovací spôsob je tam len preto, že momentálne neučím.) Doteraz som si radšej učila po svojom a produkovala množstvo pracovných listov, ako by som nútila deti k strašnej učebnicovej nude.

Vďaka synovi-prvákovi sa mi dostal do rúk Šlabikár od autoriek Mgr. Štefekovej a PhDr. Culkovej. Čo na ňom tak oceňujem?

• je vtipný (úlohy „šašovinky“: vyfarbi, čo máte doma: myši, voly, misy, víly, mapy….)
• počíta s tým, že nie sú všetky deti na rovnakej úrovni a nemajú rovnaké tempo. Dáva priestor rýchlejším a pritom nepodceňuje tých pomalších, nedáva im to „vyžrať“. Ide napríklad o úlohy tipu: „Vymaľuj korálky s písmenkami, ktoré už poznáš.“
• mnoho rôznorodých úloh, nie je to len  text, ktorý treba prečítať (vyfarbi, dopíš, spoj, vyhľadaj, ukry slovo…)
• prepojenie s inými predmetmi (matematika, prírodoveda)
• na každej dvojstrane po okraji písmenká s nápovednými obrázkami – deti sa v nich rýchlo naučia orientovať
• písmenká sa preberajú pekne postupne, každé zvlášť, ale zároveň sú pri každom aj úlohy, ktoré rátajú s tým, že niektoré deti poznajú aj ďalšie písmená a dokážu prečítať aj čosi viac („Nakresli hviezdičku k slovu, ktoré sa ti podarilo prečítať“, „Skús prečítať aj tieto vety“.“
• po celý čas sa pracuje na porozumení čítaného („Nájdi správny koniec vety“, „Vymaľuj obrázok, ktorý sa hodí k textu“.)

Keď som však svoje nadšenie chcela zdieľať v zborovni, dostalo sa mi odozvy: „Fakt sa ti páči? Tak to si asi jediná!“

…nuž, nerozumiem. Rada by som počula konkrétne námietky…