Ako to, že taká zaujímavá téma nie je zahrnutá do ISCEDu?
Moja prvá trieda, druháci. Vyučovacia hodina – asi slovenčina. Vlastne, rovnako to mohla byť aj prvouka. Alebo matika? Ja si skrátka vôbec nepamätám, očividne predpísané učivo a moja príprava na hodinu boli pramálo zaujímavé. Beztak sa môj vklad do výuky skončil skôr, ako vôbec začal. Predpokladám, že spúšťačom bol nejaký detský záchodový žartík. I keď ani na to si už presne nespomínam. Nasledujúci spád udalostí sa mi však vryl do pamäti a aj teraz, keď o tom píšem, sa musím usmievať.
Skrátka a dobre, prišlo na otázku, ako funguje splachovanie. Prihlásil sa triedny benjamín, čerstvo dovŕšivší 6 rok života, že reku, on by to vedel vysvetliť. Prenechala som mu slovo, kriedu i miesto pred tabuľou a pohodlne sa oprela vzadu o stenu. Do konca hodiny som sa nemusela pohnúť (zahŕňam do toho i pohyb pier a čeľustí.)
Mladý pán učiteľ – s obrovským lízatkom v jednej ruke a kriedou v druhej – pokreslil celú tabuľu prierezmi nádržiek toaliet, pohľad spredu, pohľad zboku, taký systém, onaký systém. Všetko podrobne a zrozumiteľne vysvetľoval. Ostatní žiaci pozorne počúvali a hlásili sa s doplňujúcimi otázkami. Disciplína na jedničku. Dokonca aj pre mňa to bolo zaujímavé a poučné. Nestihli sme síce prebrať delenie hlások (Alebo násobilku tromi? Alebo stavbu rastlín?), ale deti boli do tejto záchodovej problematiky tak vtiahnuté, že ešte na druhý deň si viacerí referovali, ako sa doma pozerali pod poklop na nádržke, aby zistili, aký typ splachovanie majú.
Vďaka za pamätnú vzorovú hodinu, Tomi!
