Drobná rada nad zlato

O organizácii práce v triede, pre učiteľov. Pri samostatnej (individuálnej ale i skupinovej) práci žiakov je lepšie, ak učiteľ v prípade potreby chodí za žiakmi a nie naopak – žiaci ku katedre. 

Triviálna maličkosť, ale možno práve preto človeku nie vždy napadne. Pamätám si tento systém ešte z mojich detských čias a videla som ho aj dnes v mnohých triedach. Učiteľ sedí za stolom a deti prichádzajú na kontrolu alebo po radu za ním. Prečo je to zlé?

• Deti strácajú čakaním v rade čas.
• Podporuje sa nesamostatnosť, závislosť na učiteľovi.
• Dlhší rad vyrušuje pri práci ostatných žiakov.

Ako inak? 

Naučiť deti pracovať na svojich miestach a úlohy, s ktorými si naozaj nevedia rady, dočasne preskočiť. Je to dobrá stratégia aj pre budúcnosť – nezaseknúť sa pri neriešiteľnom probléme, radšej sa k tomu vrátiť neskôr alebo sa s niekým poradiť.

Učiteľ systematicky, stále v rovnakom poradí obchádza dookola všetky lavice. Žiaci sa nehlásia, proste počkajú, kým na nich príde rad. Takýmto spôsobom sa dá lepšie sústrediť na prácu, deti sú samostatnejšie, viac nad úlohami budú rozmýšľať. Taktiež je pri takomto postupe jednoduchšie pracovať s deťmi individuálne, prispôsobiť im úlohy, pridať niečo na precvičenie nejasností, prípadne preskočiť nepotrebnú úlohu a dať im radšej zaujímavú robotu navyše.