Moje boje – učebnice

Keď sme vybavovali pre syna domáce vzdelávanie, mala som isté predstavy a plány. Veľmi som chcela odbúrať nedostatky dnešného školstva. Najviac mi prekáža, že dieťa je v tomto systéme pasívne. Keďže sa mu do hlavy nalievajú vedomosti či chce či nechce, či sa zaujíma alebo nie, postupne sa prestáva pozerať na svet pátravo, zvedavo a vypytovať sa. Nebudem to teraz viac rozoberať, písala som o tom v článku „Škola zabíja zvedavosť„.

Moje idealistické predstavy sa veľmi rýchlo začali rozplývať. Nateraz opomeniem „spoluprácu“ so školou a budem sa venovať len problémom, čo si vytváram sama. Keď som ešte pracovala ako učiteľka, moji žiaci pomaly ani nevedeli, ako vyzerá učebnica a pracovný zošit. Vymýšľala som najrôznejšie aktivity a tvorila pracovné listy na mieru pre danú triedu. Preto teraz nemôžem uveriť tomu, ako som sa v septembri chytila do spárov školských materiálov.

Nakopila som všetky učebnice, vypísala z nich zoznam strán, ktoré má syn za týždeň vypracovať a tak som ho nimi týrala. Našťastie mi skoro trklo, že to som ho rovno mohla nechať v škole. Napriek tomu nebolo jednoduché sa od nich odpútať. Jednak z dôvodu, že z predpísaného učiva bude v škole skúšaný, ale aj preto, že hoci s týmto systémom bojujem, predsa som ním spútaná, lebo som v ňom vyrastala.

Zatiaľ sa mi podarilo uhrať akúsi remízu. Preberáme učivo, ktoré je dané, ale svojimi vlastnými spôsobmi. (Pozrite si napríklad, ako sme sa zhostili témy zo slovenčiny – slová, v ktorých je LY.)