Stanko v krajine lego-architektúry

Do stavania z lega sa náš (vtedy trojročný) drobec dokázal pohrúžiť na celé hodiny. Nad jeho stavbami som ostávala v nemom údive. Nepoužíval lego na stvárnenie skutočnosti – nestaval modely zvieratiek, domčekov, ani autíčok, ako som bola dovtedy zvyknutá u staršieho. Pomocou kociek mlčky riešil rôzne problémy, ktoré ho práve zaujímali. Raz si napríklad vzal do postieľky tri rovnaké kocky a skúšal všetky možné variácie, ako by sa dali spojiť. Mal obdobie, keď sa zaujímal o farby a skúšal ich rôzne kombinovať. Neskôr ho uchvátila symetria – najprv jednoduchšie vzorce na ploche, postupne stále zložitejšie v priestore. Mal zopár svojich obľúbených tvarov, ktoré potom rôzne opakoval vo väčších stavbách. Keď tieto svoje potreby uspokojil, začal už stavať aj „klasicky“ – svoje stavby pomenovával a postupne aj začal plánovať, čo chce postaviť.

Rovnaká stavba v rôznych farbách