Učím sa počítať

Ako vlastne dieťa pochopí, že toto sú DVE jabĺčka a toto TRI? Pochopiť počet nie je to isté, ako naučiť sa riekanku „jeden, dva, tri, štyri, päť…“ Na vymenovanie číselného radu stačí dobrá pamäť a drobec si pritom nemusí vedieť vôbec nič predstaviť pod pojmom „osem“. Na to je už potrebná určitá úroveň abstraktného myslenia a schopnosť zovšeobecňovania.

Ako učíme svoje dieťa počítať? Používame buď skutočné predmety alebo obrázky v knižke. Ukážeme na prvú zebru a povieme „jeden“, ukážeme na druhú zebru, povieme „dva“ atď. Napokon to zhrnieme: „štyri zebry.“ Však to všetci robíme tak nejak podobne?

Mária Montessori si už pred vyše 100 rokmi uvedomila, aké to musí byť pre dieťa mätúce. Najprv počúvalo „Aha, toto je koník. To je auto…“ – všetko jasné, každá vec má svoje meno. A teraz zrazu sa táto zebra volá „jeden“ a táto, celkom rovnaká, „dva“?! Každé dieťa túto záhadu skôr či neskôr rozlúskne, ale prečo im to trochu neuľahčiť. Kým sa deti dopracujú k takémuto počítaniu, Mária Montessori im ponúka niečo jednoznačnejšie a názornejšie:

Červeno-modré tyče. Je to 10 tyčí, ktoré majú rôznu dĺžku – od 10cm po jeden meter. Najkratšia tyč je celá červená a volá sa „jeden“. Ďalšia je do polovice červená a od polovice modrá a volá sa „dva“. A tak ďalej. Myslím, že už na prvý pohľad je jasné, že pre malé dieťa je to veľký rozdiel.