Problémové vyučovanie

Prečo učiť inak, ako klasicky? Prečo nestačí podať deťom výklad a potom učivo precvičiť?

Asi prvý argument, ktorý každého napadne – deti si preberanú látku ľahšie a dlhodobejšie zapamätajú. To je síce pravda, avšak v prípade nepodstatného učiva, ktoré už nikdy v živote nevyužijú (a ktorého sú učebné osnovy bohužiaľ plné) to pokladám za bezpredmetné.

Pozrela by som sa na to aj z opačnej strany. V dnešnom svete je prístup k informáciám veľmi jednoduchý. Aj školstvo by sa preto malo posunúť od memorovania k nácviku dôležitých zručností. V záľahe informácií je potrebné vedieť sa orientovať, vedieť, ako nájsť práve to, čo hľadám, správne sa pýtať, informácie spracovať, analyzovať, roztriediť, vybrať si, čo je pre mňa momentálne potrebné, vyvodiť z nich závery, nové hypotézy, atď.

Keď žiakom ukážem – toto je smrek, toto smrekovec opadavý – vysvetlím im rozdiely medzi nimi a ako ich spoznajú a na druhý deň ich vyskúšam, či to vedia, trénujú si pamäť. Nič viac, pri takejto informácii nepotrebujú rozmýšľať.

Keď im to podám ako problémovú úlohu, budem mať určite viac práce s prípravou. Stojí to za to, lebo deti pri jej riešení musia rozmýšľať. Triediť, analyzovať rozdiely, porovnávať, spolupracovať, debatovať a argumentovať, aktívne vyhľadávať informácie. Takto môžem aj nedôležité (ale povinné) učivo využiť ako prostriedok k tomu, čo by malo byť cieľom vyučovania – rozvoju myslenia.