Koberčeky a tácky
Jedným z prvkov, ktoré pri návšteve montessori zariadenia hneď udrú do očí, je používanie koberčekov a táciek na prácu s pomôckami.
Aktivity sú pripravené buď priamo na veľkosťou odpovedajúcej tácke, ktorú si dieťa celú vezme a prenesie na stôl (koberec), alebo si dieťa na koberci najprv rozroluje menší jednofarebný koberec a naň si rozloží svoju prácu. Neznamená to, že pracuje každý sám – k činnosti sa po dohode môže ktokoľvek pridať. Niekedy majú v triede dohovorené aj signály – napr. malé kartičky umiestnené na kraji koberčeka, kde jedna značí samostatnú prácu a iná želanie, aby sa niekto pridal.
Dôležité pravidlo, ktoré sa musia všetci naučiť dodržiavať – nestúpať na koberčeky a nezasahovať (nebúrať, nemeniť) do práce iného bez dovolenia. Takisto učitelia, pokiaľ vidia, že je niekde rozložená úloha na koberčeku, nechajú ju aj do druhého dňa, aby dieťa mohlo svoje plány dokončiť. Dieťa samotné musí po dokončení svojej hry uložiť pomôcky naspäť na miesto tak, ako boli predtým prichystané.
Pomôcky – aktivity sa v určitých časových intervaloch obmieňajú a vždy sú v jednej triede len po jednom kuse.
Je to úžasný systém a vo svojej jednoduchosti úplne geniálny. Deti sa tak celkom nenásilne učia mnohým veciam:
- akceptovať a vážiť si prácu druhých
- ohľaduplnosti – nezdržovať zbytočne a neblokovať jednu pomôcku príliš dlho, aby sa k nej dostali aj ostatné deti, nestúpať po koberčekoch
- učia sa systematickej práci (hre), upratať po sebe
- učia sa plánovať (ktoré aktivity nechcú zmeškať…)
- rozhodovať sa – dieťa si vyberá činnosti podľa svojho aktuálneho záujmu
- majú vytvorené bezpečné prostredie, kde dieťa nemusí mať ostré lakte na to, aby sa presadilo
- sami si môžu zvoliť a ľahšie ustrážiť osobnú zónu (blízkosť druhej osoby), ktorá im momentálne (či celkovo) vyhovuje
Dve základné pravidlá (nezasahovať do cudzích a upratať svoje) si zapamätá každý. S ich dodržiavaním to bude u niektorých detí istotne problematické, ale tie by vytvárali konflikty aj v klasickom zariadení. A predsa len je jednoduchšie (a hlavne sa to dá milšie) odkontrolovať a pripomínať DVE pravidlá, ako neustále chŕliť rôzne napomenutia.
Páči sa mi, že je to systém, ktorý sa dá jednoducho preniesť aj do klasickej výuky. Na táckach a koberčekoch nemusia byť len vyslovene Montessori aktivity a pomôcky… V škole si to predstavujem napríklad takto – jedna dlhšia polica, na ktorej sa na táckach (ak sa jedná napríklad len o pracovný list, tak pokojne aj mimo tácky) nachádzajú každý týždeň aktivity súvisiace s vyučovaním. Nie len obmena úlohy, ktorú už deti riešili povinne vrámci hromadnej výuky. Niečo pútavé, provokujúce, tvorivé. Práca s kartičkami, manipulácia so skladačkami, hlavolamy, apod. Keď dieťa skôr dokončí svoju povinnú prácu, môže si vybrať úlohu navyše. Prípadne ich využiť aj cez prestávky, alebo nechať občas viac priestoru na konci hodiny.
Doma sa mi zdalo nadbytočné ukladať všetko na tácky, keďže sú len dvaja a ani miesta v izbičke nemáme nazvyš. Navyše máme množstvo hračiek, pre ktoré je ohraničenie obmedzujúce – stavebnice a železnice. Avšak hneď po návrate z kurzu som zaviedla deťom jednoduchú vec – 3 do seba sa zmestiace prázdne nádoby (čo sme mali doma, nič som nekupovala nanovo). Jedna veľká plytká, druhá menšia, trochu vyššia a ešte malé vedierko s rúčkou. Keď sa chcú hrať s drobnými vecami (pom-pomy, céčka, pierka, guľky, gaštany, kamienky, škrupinky z pistácií…), vysypú ich do vhodnej škatule. Jednoduchšie sa im s tým manipuluje, vyberá, nik na to nestúpi (au, stúpiť na sklenku!), ľahko sa uprace – zosype naspäť do plechovky.
Dokonca aj mladší – vtedy 2,5 ročný – to okamžite akceptoval. Deti hneď ocenia, keď je niečo výhodné. Príde mi nepochopiteľné, že som to tak nerobila aj predtým.
Okrem toho sme začali využívať podložku na písanie z ich pracovného stola namiesto koberčeka. Keď pracujú s kartičkami, skladajú puzzle, spájajú kancelárske spinky… Skrátka aktivity s drobnými vecami, ktoré sa inak na našom cestičkovom koberci strácajú a sú neprehľadné, si rozložíme na podložku, otočenú na čiernu stranu. (Cestičkový koberec vôbec neľutujem, vyhrajú sa na ňom do nemoty. I keď montessori preferuje jednofarebné…)
[box type=“info“ border=“full“]Nie som odborník na Montessori, len nadšenec. Absolvovala som zatiaľ iba jeden kurz, obidva stupne „aktivity každodenného života“ s pani MVDr. Evkou Štarkovou, plus mám niečo načítané. Doma podľa toho nefungujeme, hoci sa snažím občas čo-to zaradiť. Články v tejto kategórii sú čriepky z montessori pedagogiky, pretavené cezo mňa.[/box]
