Pozornosť venovaná dieťaťu

Jedna z vari najrozšírenejších profesionálnych deformácií pedagógov: v kontakte s dieťaťom = žiakom sa ho snažíme naučiť, ohodnotiť, usmerniť, ovplyvniť, pomôcť mu, vysvetliť.

…pravdaže. Čo je na tom zlé? Veď od toho učiteľ predsa je.
Fakt je, že sme na tento prístup notoricky zvyknutí. Automaticky sa nám derú na jazyk slová, ktoré sme v detstve toľko krát počuli. Aký sebaobraz tým však deťom pomáhame vytvárať? Akú predstavu o sebe im tak (hoci nechtiac) podsúvame?

• Musíme ho NAUČIŤ? …čiže predpokladáme, že dieťa samé niečo nevie, nedokáže na to prísť, alebo zistiť si to bez nás.
• Musíme ho HODNOTIŤ? …predpokladáme, že samé nezistí, či niečo urobilo správne, že nevie, čo je zlé a čo dobré.
• Musíme ho USMERNIŤ? …myslíme si, že nedokáže a nemôže byť zodpovedné samo za seba.
• Musíme mu POMÁHAŤ? …nedokáže to samé.
• Musíme ho MOTIVOVAŤ? …inak by o to nemalo záujem.

Ale ako inak? Naučiť sa reagovať na dieťa spôsobom, ktorým ho plne akceptujeme, chápeme, nechávame mu slobodu a zodpovednosť, je skoro ako učiť sa cudziu reč – naozaj náročné. I keď ma tento spôsob komunikácie oslovil a nadchol v knižke Play Therapy: The Art of the Relationship (Garry L. Landreth), ktorá sa zaoberá psychologickou terapiou u detí, som presvedčená o tom, že má svoje miesto i vo vyučovaní. V klasickej koncepcii školského systému to zrejme nie je reálne (a možno ani potrebné) „full time“, ale myslím, že už samotné povedomie o tomto prístupe môže mnohé veci vylepšiť.

Okrem spôsobu komunikácie so žiakmi možno prispôsobiť aj spôsob vyučovania.

• Učivo rozdeliť na takú postupnosť malých krokov, cvičení a otázok, ktoré deti zvládnu bez pomoci.
• Pripraviť nové učivo vyvodením zo známych faktov tak, aby na to žiaci prišli sami.
• Pretransformovať sa z „prednášateľa“, ktorý podá deťom výklad, na „menežera“, ktorý zorganizuje triedu tak, aby žiaci aktívne vyhľadávali informácie a učili sa navzájom.
• Používať so žiakmi sebahodnotenie v rôznych formách.
• Pripravovať úlohy tak, aby samotné ich riešenie poskytovalo spätnú väzbu. Aby si ich žiaci mohli skontrolovať sami.
• Nechať žiakov, aby si v prípade potreby pomohli navzájom.