Ako Maťko s Kubkom našli poklad na Jána

Minulý rok môjmu synovi nedalo spávať, keď sa v rozprávke dozvedel, že na Jána „poklady zo zeme vyhárajú“. Neprestajne sa k tomu vracal, až sme napokon jeden poklad vypátrali…
Aby nám bolo veselšie, pozvali sme aj kamarátov. Keďže chlapci boli ešte príliš malí na to, aby registrovali dátum, počkali sme si na krajšie počasie, ako bolo na Jána. Aj pátranie sme prichystali celkom jednoduché – cestička označená kahancami v zaváraninových pohároch, na jej konci čokoládové dukáty ukryté v truhličke pod konármi.

Tento rok budú hľadať podľa mapky (Jána sme opäť nestihli…) a poklad som prichystala trvácnejší. Kamienkové dukáty. Na ploskáče sme sa vydali až k Dunaju, keďže u nás okrúhliaky nerastú :-). Nastriekala som ich zlatou a striebornou farbou (určenou na disky kolies), napísala som na ne rôzne hodnoty (zlaťáky 10, 5, 2, 1, strieborniaky 50, 20, 10). Ukladajú sa do bavlneného mešca. Poslúžia pri hre na obchod, u nás sa pri hre často platí aj mýto či vstupné na rôzne akcie. A neskôr snáď pomôžu aj v škole na  matematike.

O rok sa možno inšpirujem aj nejakými tradíciami letného slnovratu, či svätojánskej noci.