Šálka čaju

Nemám rada reťazové maily a väčšinou ich mažem bez otvorenia. Ale tento príbeh poslala tá správna osoba a naozaj ma pobavil. Neposielam ho však ďalej, ale zverejňujem tu, hoci netuším, kto je autorom:

Jedného dňa bola moja mama preč a o mňa sa staral môj otec. Mala som asi 2,5 roka. Niekto mi dal ako darček malú „čajovú súpravu“, ktorá bola mojou obľúbenou hračkou. Ocko bol v obývačke upútaný večernými správami, keď som mu priniesla malú šálku „čaju“, čo bola vlastne len voda. Po niekoľkých šálkach čaju a samej chvály, aký je ten čaj chutnučký, prišla domov mama.
Ocko ju donútil počkať v obývačke, aby videla, ako mu prinesiem šálku čaju, lebo to bola „tá najroztomilejšia vec“! Mama počkala a naozaj, ja som prišla dole do haly so šálkou čaju pre ocka; a ona sledovala, ako ho vypil.
Potom povedala (keďže len mama vie): „Napadlo ti vôbec, že jediné miesto, kde dosiahne na vodu, je záchod?“