Slovné hry
Nielen na cesty či hodiny slovenčiny.
Asociácie
Prvý v kole povie nejaké slovo, druhý hráč nadviaže asociáciou – slovom, ktoré s prvým povedaným súvisí. Tretí hráč nadviaže na druhého a tak ďalej dookola. Po niekoľkých kolečkách sa pokúsia asociačnú reťaz rozmotať. Môžu na to ísť dvomi spôsobmi – buď každý hráč povie svoje vlastné slovo, ktoré použil (traja hráči: 1.veverička – 2.oriešky – 3.lieska – 1.les – 2.lúka – 3.kvety ….a naspäť: 3.kvety – 2.lúka – 1.les – 3.lieska – 2.oriešky – 1.veverička), alebo každý hráč povie asociáciu hráča pred sebou (3.ja som povedal kvety, pretože ty si povedal lúka, 2. ja som povedal lúka, pretože predtým bol les….)
Slovný futbal
Dá sa hrať klasicky, tak ako ho všetci poznáme: prvý hráč povie slovo, ďalší nadviaže slovom, ktoré sa začína na jeho posledné písmeno (slabiku, podľa dohody) a tak ďalej dookola. Slová sa nesmú opakovať. Kto nevie pokračovať, môže dostať bodku fixou na ruku (čelo) a začínať odznova. Pre skúsených hráčov bude zaujímavejší opisný slovný futbal, pri ktorom sa slovo, s ktorým sa hrá, nikdy nesmie povedať nahlas. Vždy sa len popisne opíše. Pritom vznikajú zaujímavé situácie, kedy si hráči opis môžu rôzne vysvetliť a tak sa reťaz zamotá… (Napríklad: 1.“človek, ktorý pripevňuje podkovy koňom“ (myslí pritom „kováč“) – 2.(pochopil správne, začína na č)“farba, na ktorú útočia býky“ – 3.(pochopil správne, červenÁ, vymyslel pokračovanie Ábel) „biblické meno, brat Kaina“ – 1.(pomýlil sa, prišiel mu na um len Áron, tak pokračuje na N) „časť tváre, dýchame ním“.) V tomto momente buď ostatní hráči pochopia omyl jednotky a pokračujú normálne ďalej bez hlasného prezradenia slov, alebo nevedia, čo sa stalo a tak si slová povedia nahlas, vysvetlia si chybu. Je to zaujímavé a veselé aj takto nesúťažne, ale kto chce, môže si primyslieť nejaké bodovanie. Väčšinou je to však zbytočná otrava a námet na hádky, ja preto radšej hrávam len tak pre radosť.
Na čo myslím
Klasika. Jeden hráč si myslí nejaké slovo, ostatní sa ho pokúšajú uhádnuť. Kladú otázky, na ktoré môže odpovedať len áno-nie. Kto slovo uhádne, vymyslí ďalšie. Veselšie je to, keď hráme naopak. Jeden hráč (alebo skupinka, či až polovica hráčov) odíde za dvere, ostatní sa dohodnú na nejakom slove (čím netradičnejšie, tým väčšia sranda vzniká. Vďačné sú napríklad rôzne časti tela, abstraktné slová…). Keďže hádané slovo pozná veľa ľudí, pri niektorých otázkach vzniká všeobecné veselie. (Napríklad „Mali sme to na obed?“ keď sa háda „pavúk“.) Hra je vďačná na zopakovanie učiva (dejepis, zemepis, prírodoveda, aj iné predmety) – stačí zadať obmedzenie, že myslené slovo musí byť z daného učiva.
Homonymá
Rovnaký princíp ako pri predošlej hre. Jeden (viacerí) hráč za dvere, ostatní sa dohodnú, aké slovo si budú myslieť. Tentokrát si však musia vymyslieť nejaké homonymum. To je slovo, ktoré má viac významov, ako napríklad „koruna“ – koruna stromu, kráľovská koruna. Rozdelia sa na toľko skupín, koľko má slovo významov, a každá bude odpovedať podľa prideleného významu. Takže napríklad na otázku „dá sa to nosiť na hlave?“ by skupina, ktorá má na mysli kráľovskú korunu, odpovedala „áno“ a druhá skupina „nie“. Uhádnuť takéto slovo je omnoho náročnejšie. Homonymá – niekoľko príkladov na výber: očko (na pančuche, na hlave), jabĺčko (ovocie, v kolene), ohryzok, hlava (štátu, časť tela…), lakeť (časť ruky, jednotka dĺžky), stolička (zub, na sedenie), kohútik (zviera, na vodu), babka (stará mama, na zapínanie), hlavička (špendlíková, bábätka), kolienka (cestoviny, časti tela), jazyk (reč, v ústach), žeriav (stroj, vták), čelo (časť tváre, hudobný nástroj), rúčka (na vedre apod, časť tela), zámok (na kľúč, hrad), zviera (ako podstatné meno, ako sloveso), roh (časť tela zvierat, lesný roh), tlač (pods.m., sloveso), koza (telocvičné náradnie, zviera), vlna (vo vode, na štrikovanie), list (zo stromu, pošta), uško (na hlave, na ihle),
Ko-lo-bež-ka
Jeden hráč nepočúva (ide za dvere). Ostatní sa dohodnú na viacslabičnom slove, rozdelia sa do skupín podľa počtu slabík a podelia si slabiky. Keď sa hádajúci vráti, na jeho pokyn všetci naraz povedia každý svoju slabiku. Môže si pýtať opakovanie koľkokrát chce, až kým neuhádne dané slovo.
Pridaj písmenko
Prvý hráč povie nejaké písmeno. Postupne dookola každý hráč pridáva vždy po jednom písmene, pričom musí mať na mysli nejaké konkrétne slovo, ktoré z toho môže vzniknúť. Keď už niekto nevie pridať ďalšie písmeno, dostáva čierny bod (napríklad fixou na čelo) a začína sa odznova. Ak si však niekto myslí, že hráč pred ním nemal na mysli žiadne existujúce slovo a nedá sa už ďalej pridať písmeno, môže ho vyzvať, nech to slovo povie. Ak ho nachytá, že ozaj nevie žiadne slovo, dostáva čierny bod on (predošlý hráč). Ak slovo vie, čierny bod pripadne vyzývateľovi. (Príklad: B (myslí na blato), BR (brucho), BRA (bralo), BRAČ (braček), BRAČE (braček), BRAČEK, BRAČEKO (bračekovi), BRAČEKOV (bračekovi), BRAČEKOVC (bračekovci), posledný nevie, ako má pokračovať, vyzve predošlého, ten však vie – bračekovci, a tak čierny bod dostáva posledný.)
Zakázané odpovede
Výborná hra na dlhú túru alebo na celý deň, hrá sa aj pomedzi iné činnosti. Dohodnú sa zakázané odpovede – najčastejšie je to áno/ nie, alebo jednoslovné odpovede. Každý hráč dostane na začiatok vrecúško s rovnakým počtom sprejom zafarbených kamienkov (môžu to byť aj zafarbené paličky, kocky, panáčikovia z človeče, apod.) Keď sa pomýli a použije zakázanú odpoveď, musí dať jeden kamienok tomu, kto položil otázku. Po dohodnutom čase sa hra uzavrie a každý si spočíta svoje kamienky.
Náhodné čísla
Hra na skrátenie dlhej chvíle. Skupina hráčov hovorí postupne čísla, začínajúc od 1. Každé nasledujúce číslo musí povedať len jeden hráč, bez toho, aby si vopred dohodli poradie. Ak nejaké číslo povedia viacerí naraz, hra sa začína odznova. Pokiaľ dokážu zájsť v číselnom rade?
