Narodeninová lanovka

Po úspechu minuloročnej narodeninovej oslavy očakával Dufko niečo mimoriadne aj tento rok. Nechcela som ho sklamať, o to skôr, že sme našu rozvetvenú rodinu prinútili okresať množstvo darčekov na rozumnú mieru. No ten správny nápad nie a nie prísť. Osvietilo ma až tri dni pred akciou, keď som už začínala byť nervózna. Nič prevratne nové – rozšírim obľúbenú zábavku – lanovku.

Trasa viedla po celom dome, cez pivničné okno na dvor a napokon cez balkón naspäť do izbičky. Naplánovala som to tak, aby počas raňajok nič nezbadali. Začiatok a koniec som dotiahla na správne miesto až tesne pred štartom, kým sa chlapci prezliekali. Spotreba špagátu bola niekoľkonásobne vyššia, ako som predpokladala, tak som ku koncu nadväzovala všetky stužtičky, ktoré som v domácnosti našla.

Rolky od toaletného papiera (alias kabínky lanovky) som im vyzdobila tematickými glitrami. Zastávky lanovkovej dráhy som označila nápismi na farebných papieroch, nalepených na špagáte. Na každej bol schovaný nejaký darček. Keďže mi oslavujú obaja synovia naraz, názvy som vymýšľala podľa toho, pre koho darček je. Tak sme cestovali zo Stankovian cez Dufkany, Korytkovce, Staškovce, či Dufín.

Neponáhľali sme sa, na každej zastávke sa hneď aj pohrali, riešili hlavolam, maľovali fúkacími fixkami tričká, jedli tortu… A poobede lanovka poslúžila ešte na jašenie sa s kamarátmi.

Podobnú lanovku si viem predstaviť aj ako jednoduchú nočnú hru.