Neplánovaný výlet
Keď sa raz začas vydarí deň ako dnešný, cítim sa potom (celkom neskromne) ako superman. 🙂
Stanko nás ráno zobudil o siedmej. Stihla som nachystať raňajky, navariť obed, umyť si hlavu, poliať kvety, vyšiť farmára (ďalšie písmenko z Dufkovho mena) a pomedzi to ešte samozrejme prebaľovať a pomôcť s obliekaním. Niekedy medzi deviatou a desiatou sme vyrazili von – nádherné počasie. Pôvodný cieľ bolo ihrisko v dedine, jeden z našich zvyčajných.
Dufi však dostal chuť robiť „prieskum“ a tak naša prechádzka nabrala nečakané zvraty. Ledva som pretisla kočík krížom cez lúku, keď Dufko zbadal na kopčeku na obzore lesík. Zmyslel si, že tam musíme dôjsť a budeme tam stanovať :-). S jasným cieľom pred sebou šľapal ako hodinky. Keby mi to niekto tvrdil ráno, neuverila by som mu – ale prišli sme pešo až do Starej Lesnej. Tam nás zachránil tato a odviezol nás domov. Cestou som niekoľko krát zoškrabávala nánosy bahna z topánok a kolies, dva krát som prenášala kočík ponad vyvrátený strom, tri krát sme sa nadiaľku stretli s jedným stádočkom laní a po celý čas sme riešili besnotu (už ani neviem, ako sme sa k tomu dostali :-)).
A o pol jednej sme už sedeli doma za stolom pri obede. Uf. Howgh.
