Zvukové hry

Nesúťaživé hry rozvíjajúce spoluprácu a podporujúce súdržného ducha v kolektíve. Veľmi krátke, od minútky po nanajvýš štvrťhodinku. Cieľom všetkých je spoločnými silami čo najvernejšie napodobniť nejaký zvuk. Vhodné na skrátenie čakania, navodenie atmosféry, na letný tábor či do školy v prírode, ale aj ako vsuvka na vyučovaní, keď sa už deti nevládzu sústrediť a potrebujú na chvíľu rozptýlenie a zmenu aktivity.

Slonie kýchnutie

Hráči sa rozdelia do piatich približne rovnakých skupín. Každá skupina dostane pridelené jedno zo slov: „herc, pik, tref, as, joacho„. Niekto robí dirigenta. Na jeho povel (pomalé dvíhanie rúk) sa všetci nahlas silno nadýchnu a vzápätí (keď mávne rukami rýchlo dolu) povedia svoje slovo. Treba ho povedať čo najhlasnejšie, zreteľne, výrazne a normálnou rýchlosťou – ani nie príliš naťahovať, ani „zhltnúť“. Najlepšie je vopred predviesť a nacvičiť každá skupina samostatne. Ak sa to dobre podarí, celkový efekt znie ako hurónske kýchnutie.

Dážď

Hráči sa posadia do kruhu. Najprv nerobia nič, len ticho sedia. Organizátor pomaly začne šúchať dlane o seba. Každý sa pozerá na svojho suseda vľavo a začne robiť to isté, čo on, až keď uňho zbadá zmenu činnosti. Tak sa zabezpečí plynulý prechod medzi jednotlivými zvukmi – aby to nezačali robiť všetci naraz. Keď už všetci šúchajú dlaňami, organizátor zmení činnosť – začne si nepravidelne ťukať prstom jednej ruky do dlane. Opäť počká, kým sa aj tento zvuk rozšíri celým kolečkom. Rovnakým spôsobom postupne pridáva nasledujúce: lúskať prstami, ťukať dvomi prstami do dlane, tlieskať, tlieskať + sem-tam dupnúť, plieskať do kolien, dupotať. Potom postupne dážď tíchne – činnosti sa opakujú v opačnom slede. Možno pridať aj iné – podľa vlastnej fantázie.
Vytvorí to naozaj vernú dažďovú kulisu. Pokiaľ sa všetci hráči stíšia a naplno do toho vložia, je to silný zážitok.

Dostihy

Hráči si posadajú do kruhu (buď na stoličky, alebo si sadnú na päty). Organizátor hry predstavuje hlásateľa na konských dostihoch a vydáva povely – niektoré z nich opakuje častejšie. Ostatní napodobňujú kone. Štart – začnú si striedavo obomi rukami búchať do kolien. Takto pokračujú stále až do konca pretekov, len na chvíľu menia činnosti podľa pokynov:
prekážka – rukami aj celým telom napodobniť skok
dvojitá prekážka – dvakrát skok
lístie – šúchať rukami o seba
most – búchať päsťami do hrude
vodná priekopa – rukami si chytiť uvoľnené líca a triasť nimi
mužská tribúna – výkrik hrubým hlasom „héj“ (alebo iný)
ženská tribúna – jačanie tenkým hlasom „jéj“
detská tribúna – pišťanie „aha, koníky!“
zákruta vpravo/ vľavo – náklon do danej strany
cieľová rovinka – zrýchlenie a po chvíli „hurá“ cieľ.

Vlak

Tri skupiny hráčov si podelia frázy: „uf-ó-je“, „fejšn, fejšn“, „vam-pam“. Podľa jedného dirigenta ich potom neprestajne opakujú a rôzne zrýchľujú/ spomaľujú.

Ruská tajga

Pre pamätníkov :-). Hvízdanie vetra, šumenie stromov, kroky, vytie vlkov a ruský dialóg typu:
„Valoďa, kde ty?“
„Zdes, Ivan.“
„Chólodno, óčiň chólodno.“
„Vot vlk!“