Škola zabíja

…zvedavosť. Dieťa sa od narodenia zaujíma o svet okolo seba, skúma ho, pýta sa na rôzne záhady a rozmýšľa, prečo je toto takto a čo znamená tamto. Akonáhle ho pohltí náš vzdelávací systém, otázky sa postupne stávajú minulosťou.

Najobľúbenejšie otázky mojich dvoch malých chlapov: 

„Plečo máme tlubie?“ (=potrubie) „Kadiaľ pijú domy?“ „Mami, aj ty máš len dve ruky?“ „Kedy som nebol? A ty si kedy nebola?“ „Zmrzlinu vycikáme, či vykakáme?“ “A prečo si tí moreplavci hneď mysleli, že zem je guľatá? Veď podľa toho by mohla byť napríklad aj polguľa…“ Po predchádzajúcej debate o tom, že mama nemá pipíka: “Aj mamy majú kosti?” „Prečo sa na vode robia kruhy a nie štvorce?“ „Kde má naša planéta koniec?“ „Existuje aj slovník z vtáčtiny do ľudštiny?“ „Prečo má nos práve dve dierky?“ „Ako vysoko sú oblaky?“ „De je voda? Usušila tuto. De je telaz?“ „Sú aj lode, ktoré vozia vodu?“ 

Poznáte to, však? A všimli ste si niekedy, že ako vaša ratolesť postupuje povinnou školskou dochádzkou, otázky a záujem o svet sa postupne vytrácajú? Obávam sa, že to nie je len vekom. A už vôbec nie tým, že ich zvedavosť je v škole ukojená.

Fascinuje ma, ako deti v predškolskom veku objavujú matematiku. Samé si nájdu nejaký problém (ako si rozdelíme cukríky? aké dlhé koľajnice dokážem postaviť? kto má viac? o koľko som narástol?) a samé dokážu nájsť aj riešenie. Starší syn mal debaty o číslach ako obľúbenú tému pred spaním. Dostal sa tak od sčítania a odčítania k deleniu, zlomkom a posledne ho fascinovali obrovské čísla. Keď nastúpil do prvej triedy, ešte ho to nejaký čas zaujímalo. Ale koncom októbra akoby uťal. Už som len počúvala, ako ho nebaví matematika. Som rada, že po prvých dvoch prázdninových týždňoch sa ku svojim matematickým dumám vrátil.

Rozmýšľala som nad tým, čo v našom školskom systéme to môže spôsobovať. Napadlo mi pár zádrheľov:

• Žiaci sú len pasívni prijímatelia informácií. Nemajú šancu ovplyvniť, čo a kedy sa budú učiť.
• Nie je priestor na detské otázky. (Ak, tak nanajvýš keď sú k preberanej téme.)
• Všetci žiaci robia to isté, bez ohľadu na ich tempo, záujem, úroveň.

Ako to vidíte vy?