09feb
2012
3

Jaši-hry

Zopár námetov na jašenie s najmenšími. Milujú ho všetky deti a veru nie je to vôbec stratený čas.Smiech a radosť, vyplavené endorfíny, spoločne strávený čas, napĺňanie potreby fyzického kontaktu, budovanie dôvery a pocit bezpečia s blízkou osobou…

Pečenie koláčikov

Dieťa si ľahne na zem, môže vyskúšať na chrbát ale i na brucho. Predstavuje pracovnú dosku, na ktorej budeme pracovať:
„Nasypeme múku,“ Predstierame sypanie múky nad ležiacim dieťaťom.
„rozbijeme vajíčka,“ Klepneme hranou ruky o dieťa a napodobníme rozbitie vajíčka.
„vymiesime cesto,“ Masírujeme dieťa, ako keby sme miesili.
„rozvaľkáme,“ Celým predlaktím prechádzame hore-dole po dieťati ako valčekom.
„vykrajujeme koláčiky,“ Prstami skrútneme po dieťati, akoby sme narábali s formičkou.
„poukladáme na plech,“ Dlaňami ťapkáme po dieťati.
„vymastíme žĺtkom,“ Prstami hladkáme dieťa hore-dolu.
„upečieme a ham!“ Predstierame jedenie dieťaťa.

Vyprážanie rezňov

„Mäso nakrájame,“ Hranami rúk prechádzame po dieťati, akoby sme krájali.
„vyklepeme,“ Celými dlaňami ťapkáme dieťaťu po chrbte/ hrudníku.
„nasolíme,“ Predstierame solenie a soľ aj akože vtrieme – masírovaním.
„obaľujeme, vyprážame“ Otáčame dieťa – gúľame ho po zemi.
„a zjeme!“ Predstierame jedenie.

Hranie na gitare

Dieťa si položíme na kolená, trochu našikmo – ako gitaru. Jeho jedna ruka je hmatník -vystrie ju nad hlavu, chytíme mu ju. Rebrá sú struny. Gitaru môžeme najprv naladiť – jemne mu krútime prstami na ruke (ako pri „varila myšička kašičku“), vydávame pri tom zvuky ako struna pri ladení. Potom brnkáme po strunách – rebrách, môžeme aj vybrnkávať prstami a pridať nejakú melódiu.

Váľanie sudov

Dieťa si ľahne na paplón alebo pevnú deku, vystreté, ruky pripažené (alebo vystreté nad hlavou). Dvaja dospelí chytia protiľahlé rohy deky a striedavo ich dvíhajú – raz jeden, raz druhý. Dieťa sa tak v deke kotúľa od jedného dospelého k druhému a naspäť. Samozrejme dbáme na bezpečnosť – najlepšie nad ďalším paplónom, či matracom rozloženým na zemi.

Divoká jazda

Sadneme si do tureckého sedu, dieťa si vezme do ruky niečo okrúhle ako volant a sadne si nám na kolená. Pripúta sa bezpečnostným pásom (= chytíme ho rukami) a jazda môže začať. Simulujme zákruty, strmý kopec, terén (natriasaním) a podobne.

Lietadlo

Ľahneme si na chrbát, nohy v kolenách pokrčíme, pod hlavu si podložíme vysoký vankúš. Okolo seba pre istotu rozprestrieme niečo mäkké – deky, vankúše, paplóny. Dieťa nám nasadne na členky, chytí sa našich kolien. My ho pridržiavame za ramená alebo pod pazuchami (nie za ruky!). Zdvíhaním nôh simulujeme let lietadla, nakláňame do strán, strmhlav dolu, natriasame…
Podobne môžeme jazdiť „Hijó heta na koníčku“.

3 komentáre

  • Blanka

    Přidávám klasiku – aspoň tady u nás 🙂
    Dítko sedí zády k vám a vy prstem na záda píšete:
    Milá babičko…tečka (pích do zad – jemně 🙂
    posílám ti křečka…tečka (pích do zad – jemně)
    Křeček škrábe (škrabkat po zádech), kouše (štípu), lechtá (pořádně polechtám), pozor ať tě nepokouše…tečka (pích do zad – jemně).
    Dopis složíme (jezdím po zádech rukou v pěst jako že překládám papír),
    vložíme do obálky (nakreslím jako obálku na zádíčkách),
    napíšeme adresu (píšu prstem po zádech),
    nalepíme známku a dáme razítko (bouchnu JEMNĚ pěstí do zad)
    a hodíme do schránky (nadhodím do vzduchu)
    Jak si to tak čtu, tak mi to napsané přijde morbidní. Ale fakt není!!!! 🙂

  • Zuzana

    …tak aj odo mňa pár 🙂
    – skrátená verzia tej predošlej hry: „píšem, píšem, babke list (akože prstami písať po brušku alebo po chrbátiku), dám pečiatku (jemne buchnúť päsťou plus smiešny zvuk akože ozajstne pečiatky), môže ísť.“
    – tieto dve som našla v mackovi pusíkovi len netuším, v ktorom čísle:
    1. „Malé labky hrabú, pošteklia a škrabú (štekliť kade tade po brušku)
    kým sa malé myši usalašia v skrýši“ (zájsť pod pazušku alebo pod bradu)
    2. Lezie lezie malá myška do kopčeka… to je výška! (ísť prstami po ruke smerom k hlávke)
    Na kopčeku stojí hrad (to je už ruka hore na hlávke)
    mám zazvoniť či zaklopať?“ (zazvoniť – poťahať jemne za uško, zaklopať – poťukať po čele) – dieťa si môže vybrať

  • Zuzana

    …ešte ma napadla jedna básnička…neviem autora a je možné, že originál nebude presne takýto….poznám ju sprostredkovane od mojej babičky…ono sa pri tom kreslí na papier, či chodník, ale dá sa to hrať aj len tak akože:
    Kreslím kolo guľaté (prstom okolo tváričky)
    a v ňom oči okaté ( dotknúť sa jemne viečok)
    čiara nadol – nos je to (prejsť prstom po nose)
    ústa idá tadeto ( po perách)
    potom uši (jemne poťahať ušká)
    nech je panák, jak sa sluší (postrapatiť vlásky)
    miesto brucha hruštička (poštekliť bruško)
    ľavá pravá nožička (pokývať s nimi – jednotlivo)
    ruky ako hrabličky (zamávať s nimi)
    som panáčik maličký (postískať sa) …alebo tam vložiť meno napr. som Xaverko maličký 🙂