2. Up and down

Dnes sa zameriame na „UP and DOWN“. Predstavte dieťaťu maňušku PIG (stačí aj obrázok na špajli alebo plyšová hračka, ak nemáte maňušku, prípadne použite akékoľvek iné zvietatko), ktorá nemôže dočiahnuť jabĺčko APPLE vysoko UP na veži z kociek. Pomôže jej kamoška MONKEY. Ešte k tomu pridáme „JUMP, TURN AROUND“.

Doma môžete:

Pozerať a spievať si pesničku Up-up-up, down-down-down, vypočuť si Barneyho Up is up and down is down alebo Macka Pu Up,down, touch the ground. (V druhých dvoch je už veľa slovíčok a pre deti sú príliš zložité na naučenie sa, ale pozrieť si ich a počúvať angličtinu môžu. Pokiaľ si to deti vyslovene nevyžiadajú, neprekladajte im a nezaoberajte sa celým textom. Sústreďte sa len na refrény – up, down, touch the ground.)

Zahrajte sa:

Nájdite doma hračky, alebo si nakreslite obrázky, ktoré znázorňujú niektoré z prebratých slovíčok (monkey, banana, duck, plane, pig, apple). Dieťa si ich položí pred seba a vy velíte: „Monkey up. (Dieťa má zdvihnúť opičku nad hlavu.) Monkey down. Duck up. Apple up. (Dieťa musí použiť druhú ruku.) Apple down…)
Nechajte dieťa behať po miestnosti podľa vašich inštrukcií: „Run. Stop. Jump. Stop. Turn around. Sit down….“
Vezmite si nejakú hrkálku (alebo bubienok, či iný hudobný nástroj) a spievajte (recitujte) si s dieťaťom: „Up, up, up (hrkáte nad hlavou), down, down, down (hrkáte dole pri zemi), turn around and round and round (točíte sa dokola a hrkáte)“.

Scénka:

maňuška: „Hello, I´m pig.“ (podá ruku postupne všetkým deťom)
pig (začne stavať vežu z kociek): „one, two, three …. ten!“
ja (na vrch veže položím jabĺčko)
pig: „I like apples! Oh, I can´t reach that apple!“ (začne plakať)
maňuška monkey: „Hello, pig!“
pig: „Hello, monkey…“
monkey: „Why are you crying?“
pig: „I can´t reach that apple.“
monkey: „I will help you. I can climb.“
monkey – lezie po veži hore, ja komentujem: „Up, up, up, up…“
monkey vezme jabĺčko: „Down, down, down, down…“
monkey: „Here you are.“
pig: „Thank you!“

3 komentáre

KatarinaaPo okt 17, 2011 at 11:13 am
A ty ucis anglictinu? V tej skolke, kde mas aj deti? Ako to zvladaju? Vypytujem sa, lebo aj ja som prave zacala a niekedy je to s tymi mojimi vlastnymi detmi vacsi kriz nez s cudzimi 😉 Mali sme rocne obdobia, ludske telo a teraz sa chystam na tie „povely“ a dokoncit este jesen – co najdeme v lese a co v zahrade. Fungujeme podobne ako ty, len pridavam k tomu nakoniec este nejake „tvorenie“, mam pocit, ze ked si nieco lepia a ja im to len tak mimochodom este zooakujem popri tom, ma to vacsi efekt a nejak sa im to lepsie pamata, ked si spomenu, co si vyrabali. V kazdom pripade, good luck a hlavne vela radosti z tych hodin nieken detom, ale aj tebe 😉
AdminUt okt 18, 2011 at 10:24 am
Ahojky,
hej, ponukla som sa, lebo tu anglinu nemali. Velmi ma to bavi 😀

Ja tam mam zatial len jedneho, starsieho. On je celkom v pohode – je taky kludas. No, na hodine vymysla, to je fakt, az som bola prekvapena, bo som ho takeho este ani nevidela. Ale pravdu povediac som bola skor rada, ze nesedi dakde ustrceny v kute, a ze ho vidim ako normalne jasiace sa decko, co sa prida ku kolektivu. Tak nejak sa mi dari brat ho normalne ako ostatne deti, lebo ta hodina tak rychlo leti, ze ani nestiham rozlisovat a rozmyslat.
Mladsieho chcem sice bravat so sebou, ale zatial sa nepodarilo, lebo je stale soplavy…

Hm, ja z toho tvorenia na angline mam take rozporuplne pocity. Aj by som daco chcela, skusali sme prve aspon vymalovavat podla povelov. Lenze – medzi detmi su velmi velke rozdiely, par ich je velmi rychlych a par velmi dokladnych. A ti rychli potom nevedia, co so sebou. V skole je to jasne – ina, zaujimava praca navyse. Lenze u skolkarov to zatial nemam vymyslene. No a potom sa to cele zacne tak trochu rozpadat…
A druha vec – ked sme chodili s Dufkom na Helen Doron, tak sa tam vzdy nieco take robilo. A u Dufka sa to uplne minalo ucinkom – vobec pri tom nevnimal anglictinu, a prislo mi to ako velky zrut casu. Za ten isty cas sa da stihnut tolko inych aktivitiek… Samozrejme, kazde dieta je ale ine.
Aby si ma nepochopila zle – vytvarne tvorenie samo o sebe je super a vobec to nepovazujem za stratu casu, len to tak nejak neviem zaclenit do anglictiny, ked ju deti maju len cca40 minut tyzdenne. Keby mali anglinu kazdy den, tak je to samozrejme o inom…

Skoda, ze nebyvame blizsie pri sebe, ze by sme sa konecne aj zoznamili a mohli spojit sily 🙂 Ale keby si chcela, mozme aspon mailovat…